Roboti: Balansovanie na hranici medzi podobou človeka a zvláštnosťou

Ksiusha Johansson -

Keď čínska spoločnosť Aheadform predstavila svoj inovatívny robotický hlavu Origin M1, neúmyselne oživili dlhodobú diskusiu o tom, akú ľudskú podobu by roboti mali mať. Hlava, schopná žmurkať, kývať a emotívne napodobňovať výrazy, vzbudila vášne na sociálnych sieťach – rovnako potešila, ako aj znepokojila divákov. Prečo teda táto ľudskosť v nás vyvoláva pohodlie aj znepokojenie?

Od chvíle, keď japonský robotik Masahiro Mori v roku 1970 predstavil teóriu “uncanny valley”, myšlienka psychologického územia, kde ľudsky vyzerajúce roboty evokujú pocit zvláštnosti, zaujíma vedcov aj dizajnérov. Hlava Origin M1 slúži ako vynikajúci príklad: vyzerať ľudsky tesne pod touto hranicou môže vzbudzovať dôveru, ale prekročiť ju znamená vstúpiť do územia, ktoré znepokojuje. Ako uvádza Decrypt, vnímanie sa dramaticky mení, keď sa výraz tváre stáva takmer na nerozoznanie od skutočných ľudských výrazov.

Sladký bod v dizajne

Štúdia z Univerzity Castilla-La Mancha v Španielsku nedávno odhalila, že mierna antropomorfizácia – teda keď roboti prejavujú jednoduché mimikry tváre a minimálne hlasové signály – môže podporovať pocit pohodlia a dôvery v robotoch, ako je mačkovitý Bellabot v európskych reštauráciách. Tento nález zdôrazňuje potrebu rovnováhy, naznačujúc, že zatiaľ čo niektoré ľudské črty sú u robotov prospešné, ich prehnané množstvo by mohlo znamenať opačný účinok.

Rastúci apetít trhu

Humanoidní roboti majú prenikať do rôznych sektorov, od pohostinstva po zdravotnú starostlivosť, pričom sa očakáva, že celosvetový trh so servisnými robotmi presiahne do roku 2032 hodnotu 293 miliárd dolárov podľa analytikov priemyslu. Tento lukratívny potenciál núti dizajnérov premýšľať dôkladne, aby zabezpečili, že budú prenášať len toľko ľudskej podoby, aby získali dôveru spotrebiteľov bez toho, aby zachádzali príliš blízko k nepríjemnej realistickosti.

Emocionálne väzby nad technológiou

Výskumníci a etici ako tí z MIT Media Lab zdôrazňujú obavy, že antropomorfné roboty by mohli vytvoriť príťažlivosť, ktorá narúša etické a kognitívne hranice, najmä u detí. Tieto obavy vyzývajú k opatrnosti pri distribúcii a dizajne budúcich robotov.

Záver: Hľadanie správneho ľudského prvku

Robotika sa blíži k budúcnosti, kde bude čoraz ťažšie rozlíšiť medzi človekom a strojom. Výzvou je zachovať dostatočné množstvo ľudských čŕt, aby roboti zostali prijateľní bez vyvolania pocitu nepohodlia. Kľúčová rovnováha musí byť zachovaná, aby tieto technologické zázraky slúžili ľudstvu, pričom rešpektujú jeho emocionálne nuansy.